Túžba...
Bola to akási zvláštna sila
v ten osudný slnečny deň
čo tvoj pohľad k môjmu pritiahla
ani netušiac, či si mi hoden.
No napriek bariére, ktorá nás delila
to nevysvetliteľné čaro v nás silnelo
i napriek obavám oboch nás spojilo
a medzi dvoma brehmi túžba sa zrodila...
Ja túžim sa znova zahľadieť do tvojich očí
túžim znova ťa objímať v náručí
túžim zas cítiť vôňu tvojich vlnitých vlasov
a vnímať tvoje dotyky
brázdiace mojou chvejúcou sa pokožkou
Tá túžba snáď spaľuje, i bije sa s rozumom
a zavše cítim, že moje srdce je v koncoch
i tak duša túži v nádeji po nemožnom
nevzdať sa snov, radšej utopiť sa v tvojich bozkoch
I keď viem, že jedného dňa mi možno odídeš
slnko mi zapadne a bez teba tu zostanem
hádam na rozlúčku len rukou mi potrasieš
a ja tvoj plachý úsmev už neuzriem
Azda neuvidím tvoju tvár už nikdy viac...
avšak my predsa dýchame tu a teraz!
Tak teda objím ma ešte raz
a zovri vo svojich horúcich dlaniach
vdychuj ma celú celučkú naraz
nech cítim, že obaja naplno žijeme zas.
Ten strach, ktorý nám búši v srdciach
ten ničí všetko krásne a mení pomaly na prach
preto ním nedajme sa ovládať
a nedovoľme city do okov zviazať
Ja túžim i zajtra s tebou tú krásu prežívať
tak nebojme sa lásku z úkrytu vypúšťať
už nehľadajme nástrahy a prekážky
lebo keď stratíme sny, len vtedy sme umreli naveky.
I keď osud nás raz azda rozdelí
vždy nám zostane nikdy nemiznúci dar
zostanú nám prenádherné spomienky.